Vymedzovanie UO

Zásady vymedzovania urbanistických obvodov (UO)

Územia vybraných miest (mestá nad 10 tisíc obyvateľov a všetky okresné mestá), teda intenzívne urbanizované územia, v ktorých žije prevažná väčšina obyvateľov, boli bezozvyšku rozdelené na urbanistické obvody v súlade s prevládajúcim funkčným využitím územia.

Pre vymedzenie UO v roku 1970 boli stanovené jednotné metodické pravidlá, ktoré boli použité s menšími spresneniami i pri príprave ďalších sčítaní. Zmeny boli najmä v počtoch vybraných miest delených na UO. Pri sčítaní v roku 1970 ich bolo 71, v roku 1980 – 95 v roku 1991 – 101 miest V roku 2001 – 105 miest. Zároveň boli UO vymedzované pre mestské časti Bratislavy a Košíc.

Pre vymedzenie UO sa použili nasledujúce zásady:

1. Urbanistické obvody sú dielčími plochami, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom celoplošne pokrývajú územie vybraného mesta.
2. Hranice mesta a jeho správnych obvodov sú pri vymedzovaní UO obecne neprekročiteľné. V prípadoch, keď existujúca zástavba alebo zahajovaná výstavba presahuje súčasné hranice mesta, začlení sa i toto územie do spracovania jako presah-diel UO.
3. Základnou požiadavkou pri vymedzovaní UO je ich vnútorná homogenita, ich súlad s funkčnými plochami podľa vypracovanej územno-plánovacej dokumentácie, resp. skladobnosť do týchto plôch. Pri aktualizácii UO zasa platí zásada ich nemennosti, pokiaľ nie sú v rozpore s ďalej uvedenými zásadami.
4. Pri vymedzovaní UO sa v kompaktnej mestskej zástavbe oddelia plochy s prevládajúcou obytnou funkciou od ostatných plôch a tieto sa rozdelia na UO podľa prevládajúcej funkcie.
5. V súlade s prevládajúcou funkciou sa vymedzujú na území mesta samostatné UO s nasledujúcimi charakteristikami:
• O - obytné plochy (v kompaktnej zástavbe, bez priliehajúcich poľnohospodárskych plôch)
• N - odlúčené obytné plochy (nezrastené, včítane priliehajúcich poľnohospodárskych plôch)
• P - plochy priemyselných areálov
• D - plochy dopravných areálov
• V - plochy areálov občianskej vybavenosti
• R - rekreačné plochy
• X - rezervné plochy (bez ďalšieho rozlíšenia ich budúcej funkcie)
• Z - poľnohospodárske plochy (bez samostatnej obytnej plochy, inak N)
• L - lesné plochy
• U - ostatné účelové plochy
6. Plochy s prevažne obytnou funkciou sa rozdelia v súlade s ÚPD na UO vnútorne homogénne z hľadiska:
• historického
• urbanistického
• spoločensko-sociálneho
• územnej príslušnosti a i.
7. V kompaktnej mestskej zástavbe možno veľkosť obytného UO odvodzovať z maximálnych dochádzkových vzdialeností základnej občianskej vybavenosti limitovaných na 300 až 400 m. Územie odvodené z tohto limitu predstavuje plochu 13 až 22 ha, najmenší vnútorný rozmer obvodu nemá byť menší ako 150 m. Odpovedajúci počet obyvateľov by sa mal pohybovať v stredných a väčších mestách v rozmedzí 1800 - 6600 obyvateľov, v centrálnych oblastiach a v dokončených sídliskách veľkých miest môže dosiahnuť až 10 000 obyvateľov. V malých mestách úmerne nižšie podľa konkrétnych podmienok. Obecne by nemala klesnúť veľkosť obytného UO pod 100 bytov, teda. cca 300 až 350 obyvateľov. Iba celkom výnimočne sa pripúšťajú obytné UO s počtom bytov pod stanovený limit, a to v prípadoch, ak ide o:
   • zachovanie nadväznosti na predchádzajúce sčítanie pri rozdelení UO,
   • historické jadro mesta alebo mestskú pamiatkovú rezerváciu,
   • obytné enklávy medzi inými funkčnými plochami.
8. Členenie mesta nemá dokumentovať iba súčasný stav, má vychádzať zo známeho výhľadu rozvoja mesta podľa platnej ÚPD a vymedziť mimo rezervných plôch pre výstavbu i asanačné územia a i. (možno ich vymedziť i ako sčítacie obvody v rámci UO).
9. Hranice katastrálnych území treba rešpektovať ak nie sú v rozpore s logikou osídlenia. Ak prechádza hranica KÚ cez UO a UO tvorí presah do susedného KÚ, vytvárajú sa diely UO s číselným označením i vtedy, ak hranica KÚ prebieha cez existujúce objekty. Diely UO majú sprostredkovať väzbu na evidenciu nehnuteľností a katastrálne územie ako také. Podobné pravidlá platia i v prípade ak je možné identifikovať rozhrania medzi časťami obcí, ktoré vnútri katastrálneho územia oddeľujú územia s vlastnými radmi čísel popisných. Ak prechádza takéto rozmedzie cez UO, tiež sa vytvoria diely s číselným označením, pričom poradovým. číslom 1 sa označuje reprezentatívny diel daného UO.
10. Hranicami UO sú úseky hraníc mesta, mestských častí, ďalej priebežné prvky prirodzene rozdeľujúce zástavbu, tzn. komunikácie, železnice, vodné toky, rozhrania kultúr či iné vhodné prvky identifikovateľné v mape strednej i veľkej mierky. Sú nimi tiež katastrálne hranice, príp. hranice častí obcí za podmienok uvedených v predošlých odsekoch. Prvky reliéfu či terénne zlomy môžu tvoriť hranice UO len ak tvoria súčasne hranice parciel.
11. Ak tvorí ohraničenie UO priebežný prvok (komunikácia, železnica, vodný tok), prebieha hranica UO vždy osou tohto prvku a rozpoľuje ho pozdĺžne.
12. U častí miest s odlúčenou zástavbou (ktorá nemá charakter mestskej zástavby), kde sa nepredpokladá postupné zrastanie s vlastným mestom, sú pre vymedzenie UO stanovené pravidlá odvodené z kritérií pre vymedzenie SL.
13. Na územiach s odlúčenou zástavbou, resp. na územiach obcí pripojených k mestu sa vymedzujú UO spravidla v hraniciach katastrálnych území nasledovne:
• ak na KÚ jestvuje kompaktná zástavba mesta prerastajúca do KÚ cez jeho hranicu, vyčlení sa ako samostatný UO (alebo diel UO) s charakteristikou “O”,
• obdobne sa vyčlenia rezervné plochy pre výstavbu mesta s charakteristikou “X”,
• v zostávajúcich častiach KÚ sa vymedzia jeden či viac UO podľa počtu pôvodných SL, resp. podľa počtu sídel. útvarov ktoré spĺňajú kritériá pre vymedzenie SL (limit pre UO s územne odlúčenou zástavbou nemestského typu s charakteristikou “N” je analogický - min. 10 bytov alebo 30 obyvateľov),
• pokiaľ UO zahrňuje zástavbu prevažne mestského typu, či takáto zástavba vykrýva podstatnú časť jeho plochy, označí sa charakteristikou “O”, naopak UO s malým podielom zástavby na celkovej ploche (spravidla poľnohospodárskej) sa označí charakteristikou “N”,
• veľký sídelný útvar môže byť rozdelený na viac UO podľa charakteru jeho zástavby, funkcie či plánovaného funkčného využitia,
• na KÚ bez vlastnej sídelnej lokality sa vymedzí UO podľa prevládajúcej funkcie územia, zväčša s charakteristikami “Z”,”L”, príp. “R” alebo ”U”,
14. Na územiach pripojených obcí môžu byť vymedzené ako samostatné UO i plochy veľkých priemyselných areálov a ďalšie monofunkčné plochy vtedy, ak ich rozsah zodpovedá obdobným UO pôvodného mesta, inak sa považujú za súčasť sídelného útvaru a nevyčleňujú sa.