Vymedzovanie SL

Pre vymedzovanie SL boli ešte v r.1970 stanovené nasledujúce kritériá, ktoré sú s menšími upresneniami stále platné:

1. Za SL sa považuje ucelené samostatné zoskupenie (zhluk) obytných budov, ktoré zahrňuje aspoň 10 obývaných bytov alebo obdobných jednotiek trvale užívaných k prechodnému pobytu, resp. 30 trvale bývajúcich obyvateľov. Limit môže byť znížený (max na 50 %) ak ide o samostatné KÚ bez ďalšej SL alebo o výrazne územne oddelené alebo funkčne odlišné zoskupenie v riedko osídlenom území. Zoskupenie sa považuje za samostatné, ak medzi ním a okrajom ďalšieho zoskupenia
• existuje súvislo nezastavaný priestor do vzdialenosti aspoň 200 m, alebo
• existuje neschodná prírodná či umelá prekážka vzájomnej dostupnosti.
2. Obdobne SL tvoria i objekty alebo skupiny objektov trvale užívané k prechodnému pobytu a skupiny objektov trvalého charakteru vyňaté z bytového fondu k rekreačným účelom.
3. Za SL sa za obdobných podmienok považujú aj výrobné a iné strediská zamestnanosti, ak je v nich zamestnaných aspoň 50 pracovníkov i keď v nich nie je 10 bytov či obdobných jednotiek, avšak pri min. vzdialenosti cca 500 m.
4. Ako samostatné SL sa vymedzovali i výrazné rómske osady a štvrte v sídliskách (bez splnenia kritéria vzdialenosti), ak ich bolo možné v mapovom podklade identifikovať a spĺňali kritérium min. počtu obyvateľov.
5. Ak prechádza zoskupením, spĺňajúcim podmienky vzniku SL hranica KÚ, vytvárajú sa dve samostatné jednotky s rešpektovaním hranice KÚ, aj keď takto vzniknuté SL sami o sebe nespĺňajú kritériá minimálnej veľkosti.
6. Obydlia a stavby netvoriace súčasť zhluku sa považujú za rozptýlené osídlenie. Pričleňujú sa k SL podľa prirodzeného spádu, vždy však s rešpektovaním hraníc katastrálnych území. Ak sú prevládajúcim typom osídlenia, vytvára sa z nich samostatná sídelná lokalita.
7. SL sa nevymedzujú v územných obvodoch vybraných miest.