Vymedzovanie UO

Zásady vymedzovania urbanistických obvodov (UO)

 

Územia vybraných miest (mestá nad 10 tisíc obyvateľov a všetky okresné mestá), teda intenzívne urbanizované územia, v ktorých žije prevažná väčšina obyvateľov, boli bezozvyšku rozdelené na urbanistické obvody v súlade s prevládajúcim funkčným využitím územia.

 

Pre vymedzenie UO v roku 1970 boli stanovené jednotné metodické pravidlá, ktoré boli použité s menšími spresneniami i pri príprave ďalších sčítaní. Zmeny boli najmä v počtoch vybraných miest delených na UO. Pri sčítaní v roku 1970 ich bolo 71, v roku 1980 - 95 v roku 1991 - 101 miest V roku 2001 – 105 miest. Zároveň boli UO vymedzované pre mestské časti Bratislavy a Košíc.

 

 Pre vymedzenie UO sa použili nasledujúce zásady:

 

1/ Urbanistické obvody sú dielčími plochami, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom celoplošne pokrývajú územie vybraného mesta.

2/ Hranice mesta a jeho správnych obvodov sú pri vymedzovaní UO obecne neprekročiteľné. V prípadoch, keď existujúca zástavba alebo zahajovaná výstavba presahuje súčasné hranice mesta, začlení sa i toto územie do spracovania jako presah-diel UO.

3/ Základnou požiadavkou pri vymedzovaní UO je ich vnútorná homogenita, ich súlad s funkčnými plochami podľa vypracovanej územno-plánovacej dokumentácie, resp. skladobnosť do týchto plôch. Pri aktualizácii UO zasa platí zásada ich nemennosti, pokiaľ nie sú v rozpore s ďalej uvedenými zásadami.

4/ Pri vymedzovaní UO sa v kompaktnej mestskej zástavbe oddelia plochy s prevládajúcou obytnou funkciou od ostatných plôch a tieto sa rozdelia na UO podľa prevládajúcej funkcie.

5/ V súlade s prevládajúcou funkciou sa vymedzujú na území mesta samostatné UO s nasledujúcimi charakteristikami:

 O - obytné  plochy (v kompaktnej zástavbe, bez priliehajúcich poľnohospodárskych plôch)

 N - odlúčené  obytné plochy (nezrastené, včítane priliehajúcich poľnohospodárskych plôch)

 P  - plochy priemyselných areálov

 D -  plochy dopravných areálov

 V -  plochy areálov občianskej vybavenosti

 R -  rekreačné plochy

 X -  rezervné plochy (bez ďalšieho rozlíšenia ich budúcej funkcie)

 Z -  poľnohospodárske plochy (bez samostatnej obytnej plochy, inak N)

 L -   lesné plochy

 U -  ostatné účelové plochy

6/ Plochy  s prevažne obytnou funkciou sa rozdelia v súlade s ÚPD na UO vnútorne homogénne z hľadiska:

- historického

- urbanistického

- spoločensko-sociálneho

- územnej príslušnosti a i.

7/ V kompaktnej mestskej zástavbe možno veľkosť obytného UO odvodzovať z maximálnych dochádzkových vzdialeností základnej občianskej vybavenosti limitovaných na 300 až 400 m. Územie odvodené z tohto limitu predstavuje plochu 13 až 22 ha, najmenší vnútorný rozmer obvodu nemá byť menší ako 150 m. Odpovedajúci počet obyvateľov by sa mal pohybovať v stredných a väčších mestách v rozmedzí 1800 - 6600 obyvateľov, v centrálnych oblastiach a v dokončených sídliskách veľkých miest môže dosiahnuť až 10 000 obyvateľov. V malých mestách úmerne nižšie podľa konkrétnych podmienok. Obecne by nemala klesnúť veľkosť obytného UO pod 100 bytov, teda. cca 300 až 350 obyvateľov. Iba celkom výnimočne sa pripúšťajú obytné UO s počtom bytov pod stanovený limit, a to v prípadoch, ak ide o:

- zachovanie nadväznosti na predchádzajúce sčítanie pri rozdelení UO,

- historické jadro mesta alebo mestskú pamiatkovú rezerváciu,

- obytné enklávy medzi inými funkčnými plochami.

8/ Členenie mesta nemá dokumentovať iba súčasný stav, má vychádzať zo známeho výhľadu rozvoja mesta podľa platnej ÚPD a vymedziť mimo rezervných plôch pre výstavbu i asanačné územia a i. (možno ich vymedziť i ako sčítacie obvody v rámci UO).

9/ Hranice katastrálnych území treba rešpektovať ak nie sú v rozpore s logikou osídlenia. Ak prechádza hranica KÚ cez UO a UO tvorí presah do susedného KÚ, vytvárajú sa diely UO s číselným označením i vtedy, ak hranica KÚ prebieha cez existujúce objekty. Diely UO majú sprostredkovať väzbu na evidenciu nehnuteľností a katastrálne územie ako také. Podobné pravidlá platia i v prípade ak je možné identifikovať rozhrania medzi časťami obcí, ktoré vnútri katastrálneho územia oddeľujú územia s vlastnými radmi čísel popisných. Ak prechádza takéto rozmedzie cez UO, tiež sa vytvoria diely s číselným označením, pričom poradovým. číslom 1 sa označuje reprezentatívny diel daného UO.

10/ Hranicami UO sú úseky hraníc mesta, mestských častí, ďalej priebežné prvky prirodzene rozdeľujúce zástavbu, tzn. komunikácie, železnice, vodné toky, rozhrania kultúr či iné vhodné prvky identifikovateľné v mape strednej i veľkej mierky. Sú nimi tiež katastrálne hranice, príp. hranice častí obcí za podmienok uvedených v predošlých odsekoch. Prvky reliéfu či terénne zlomy môžu tvoriť hranice UO len ak tvoria súčasne hranice parciel.

11/ Ak tvorí ohraničenie UO priebežný prvok (komunikácia, železnica, vodný tok), prebieha hranica UO vždy osou tohto prvku a rozpoľuje ho pozdĺžne.

12/ U častí miest s odlúčenou zástavbou (ktorá nemá charakter mestskej zástavby), kde sa nepredpokladá postupné zrastanie s vlastným mestom, sú pre vymedzenie UO stanovené pravidlá odvodené z kritérií pre vymedzenie SL.

14/ Na územiach s odlúčenou zástavbou, resp. na územiach obcí pripojených k mestu sa vymedzujú UO spravidla v hraniciach katastrálnych území nasledovne:

- ak na KÚ jestvuje kompaktná zástavba mesta prerastajúca do KÚ cez jeho hranicu, vyčlení sa ako samostatný UO (alebo diel UO) s charakteristikou “O”,

- obdobne  sa vyčlenia rezervné plochy pre výstavbu mesta s charakteristikou “X”,

- v zostávajúcich častiach KÚ sa vymedzia jeden či viac UO podľa počtu pôvodných SL, resp. podľa počtu sídel. útvarov ktoré spĺňajú kritériá pre vymedzenie SL (limit pre UO s územne odlúčenou zástavbou nemestského typu s charakteristikou “N” je analogický - min. 10 bytov alebo 30 obyvateľov),

- pokiaľ UO zahrňuje zástavbu prevažne mestského typu, či takáto zástavba vykrýva podstatnú časť jeho plochy, označí sa charakteristikou “O”, naopak UO s malým podielom zástavby na celkovej ploche (spravidla poľnohospodárskej) sa označí charakteristikou “N”,

- veľký sídelný útvar môže byť rozdelený na viac UO podľa charakteru jeho zástavby, funkcie či plánovaného funkčného využitia,

- na KÚ  bez  vlastnej sídelnej lokality sa vymedzí UO podľa prevládajúcej funkcie územia, zväčša s charakteristikami “Z”,”L”, príp. “R” alebo ”U”,

15/ Na územiach pripojených obcí môžu byť vymedzené ako samostatné UO i plochy veľkých priemyselných areálov a ďalšie monofunkčné plochy vtedy, ak ich rozsah zodpovedá obdobným UO pôvodného mesta, inak sa považujú za súčasť sídelného útvaru a nevyčleňujú sa.